Túžba po zmysle života rezonuje hlboko v každom z nás. Veríme, že naše životy majú zmysel. Túžime vo svete niečo zmeniť, avšak život je chaotický a nepredvídateľný. Často aj napriek našej snahe, niečo zmeniť, nedarí sa nám to.
Fraktálna geometria pozostáva zo základného originálneho jednoduchého tvaru/vzoru, ktorý sa duplikuje/opakuje znova a znova, tým narastá do zložitosti. Ak zmeníme pôvodný jednoduchý vzor, zmeníme tým všetky ostatné generácie tvarov.
Paradox chaosu a poriadku existuje v každej oblasti života. Fraktály ukazujú ako chaos a poriadok spolupracujú. Vytvárajú krásu z jednoduchosti. Deštruktívna energia chaosu vytvára priestor na zmenu, ktorá nám umožňuje sa lepšie spoznať, stať sa silnejší. Núti nás objavovať náš vlastný potenciál, zmysel života. Učí nás ako nachádzať nové spôsoby s jasným zámerom, slobodne sa rozvíjať, tvoriť úžasné veci i v zložitých situáciách. Žiť nadšene a prosperovať.
Jednotlivec môže ovplyvniť ostatných, zabrániť kataklizme, zmeniť základnú štruktúru svojho života. Vo svojej realite si Ty, tento pôvodný vzor – originál, ktorý sám seba duplikuje, narastá do zložitosti. Ak sa sústredíš na svoj pôvodný vzor/na seba, zmeníš ho, všetko ostatné sa musí zmeniť automaticky. Okolie je tvoje zrkadlo. Ak sa Ti nepáči čo v ňom vidíš, je to len preto že si neuvedomuješ skrytý dôvod svojich postojov voči okoliu. Tvoje postoje vytvárajú realitu v akej žiješ. V živote nedostaneš to čo chceš, dostaneš to čo práve si. Dobrá správe je, že vždy sa môžeš zmeniť, pokiaľ začneš na sebe pracovať. Všímaj si preto všetky svoje motívy, zámery a uvedomuj si pôvod svojho správania sa. Ty si všetko, čo prežívaš. Takýmto spôsobom sa stávaš centrálnou hybnou silou tam, kde práve si – svojho prostredia. Zmeň to kým práve si a všetko ostatné sa zmení. Nemôžeš sa dostať zo začarovaného kruhu pokiaľ si neuvedomíš, že okolie je len odrazom teba a stále sa snažíš zmeniť okolie namiesto seba.
Ak si to uvedomíš urobíš seba centrálnym fraktálnym vzorom. Ak žiješ v hlbokej autenticite svojho bytia na základe sebapozorovania stávaš sa centrom fraktálu.
Preto platí, že nevidíme veci také aké sú. Vidíme ich podľa toho aký sme my.
Nekonečným množstvom fraktálov nás príroda obdarováva v zimnom období v podobe nádherných, no chladných bielych chumáčikov. Je to čas, kedy príroda spomalí svoj cyklus a naberá novu silu pre ďalší začiatok. I my, ak chceme urobiť životnú zmenu, ktorá nás má viac priblížiť k sebe, musíme najskôr spomaliť, stiahnúť sa z rutinného diania a naladiť sa na svoje skutočné Ja. To nám pomôže načerpať nové sily pre nové začiatky.
Fraktály môžme pozorovať v dažďových pralesoch, v moderných oblastiach lekárskeho výskumu, filmoch a po celom svete v bezdrôtových komunikačných sieťach. Najväčším tajomstvom prírodného dizajnu je podivne vyzerajúci tvar, o ktorom sme možno nikdy nepočuli, je však všade okolo nás, krivoľaká opakujúca sa forma, ktorá sa nazýva fraktál. Fraktály sú v našich pľúcach, obličkách, cievach, ale i v kvetoch, rastlinách, klimatickom systéme, v rytme srdca, v samotnej podstate života.
Zistiť, ako fungujú, si však vyžadovalo matematika, ktorý by sa vysporiadal so starými predsudkami o podivných prírodných formách. Bol ním Benoit Mandelbrot. Nepracoval s rovnicami, ale s obrazmi, robil to celý život. Dokázal vidieť veci, ktoré nikto iný nepredpokladal, až kým na ne neupozornil. Tvrdil, že veľa prírodných tvarov sa dá matematicky opísať vďaka fraktálom. Toto slovo použil na pomenovanie kostrbatých tvarov. Vďaka nemu mohli ľudia uvidieť tvary, ktoré boli vždy okolo nich, no zdanlivo neviditeľné. Neviditeľné sa zrazu stalo viditeľným. V chaose sa objavil poriadok. Mandelbrot tvrdil, že fraktál možno vytvoriť z jednoduchého tvaru, ak ho opakovane rozdelíme na menšie kúsky. Carpenter sa rozhodol túto teóriu vyskúšať v počítačovej grafike. Za 3 dni sa mu podarilo vytvoriť pohoria. Metóda bola jednoduchá. Začínate s krajinou vytvorenou z veľkých trojuholníkov. Potom každý z nich rozdelíte do ďalších štyroch trojuholníkov. To sa opakuje znova a znova. Matematici to nazývajú interakcia, je to základ fraktálnej geometrie. Obrázky, ktoré takto počítačovo vznikli boli úchvatné. Tým sa otvoril nový svet pre tvorbu animovaných filmov. Carpenter túto metódu využil pre vytvorenie planéty v Star Trek II. Bol to prvý celovečerný film vytvorený počítačovou grafikou.
Viac sa môžete dozvedieť v dokumente Fraktály – Lov na skrytú dimenziu. Ale i v dokumente Teorie chaosu. Ľudia sa na svet pozerali komplexne okrem Mandelbrota. Čo pôsobilo zložito nematematicky. Mandelbrot sa nezamýšľa nad tým, čo vidí, ale čo viedlo k vzniku toho čo vidí. Nekonečné opakovanie dáva fraktálom jednu z ich charakteristický vlastností, čo matematici nazývajú sebe podobnosť.
Japonský umelec 19. Storočia Katsushika Hokusai si tiež všimol tento prírodný systém a fraktály maľoval do svojich obrazov.
Pomocou fraktálov môžeme presne merať prírodné tvary a robiť výpočty, ktoré môžu byť aplikované na všetky formy od povodí riek až po ohyb oblakov. Všetky živé dynamické systémy, ktoré matematika považovala za matematicky neopísateľné sa pomocou fraktálov dajú nie len matematicky merať, ale i pochopiť. Vedec Dan Winter zistil, že fraktál je nekonečná kompresia. Ak fraktál stále približujete dostanete rovnaký tvar. Pokiaľ sa chcete priblížiť k centru do nekonečna je riešením pomer zlatého rezu.
Fraktalita je jediná cesta pre riešenie času a priestoru. Existujú rovnice, že čas je fraktálny tak ako priestor. Viac sa môžete dozvedieť tu.
Zdroj: www.alminewisdom.com a document Fraktály – hon na skytou dimenzi.
[:en]..stránka sa pripravuje[:]